Končili sa fašiangy. Dedinská pospolitosť sa zúčastnila symbolického, humorného pohrebu. V ten deň bolo viac dovolené ženám. Tento deň volali aj Škaredá streda, lebo všetky ženy mali sviatok. Bol to čas, kedy pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek a ešte neprišiel čas mláďat kôz, či barančekov. Preto jedli väčšinou kaše, lúšteniny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže jedlá pôstne. Organizmus sa prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového, vitálneho cyklu.

V tomto čase je prevažne obdobie znamenia Rýb, ktoré sú dosť poznačené odchádzajúcou zimou a pomaly sa rozpúšťajúcim snehom a ľadom. Preto aj ich povaha je vodná, citová a sentimentálna.

Pôstne obdobie

Kresťanská liturgia potvrdzovala životný štýl pôstu v tomto predjarnom období. V pôste zvýrazňovala a hľadala múdre sebaobmedzenie v záujme sebazachovania v psychickom i fyzickom zmysle. Odľahčuje sa nielen duši, ale aj telu a najviac srdcu, ktoré si nemôže ani na chvíľu oddýchnuť a musí pracovať permanentne.

V rímskokatolíckom liturgickom kalendári je Popolcová streda prvým dňom pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou. Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 47. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.